26.2.2007: Príbeh jedného blogera

Autor: Martin Malobický | 26.2.2007 o 7:08 | Karma článku: 3,00 | Prečítané:  1178x

Čo som rozmýšľal pri dnešnej káve: Myslel som, že na blogoch sa aspoň objaví malá správička o ňom. V čase, keď nám život menia a zamestnávajú naše mysle na smrť dôležité výroky predsedov vlád či kopeme do arcibiskupov, ktorí mali zložitú minulosť, jednému blogerovi jeho blogovanie naozaj zmenilo život.

Minulý rok bol z prestížnej muslimskej univerzity Al-Azhar v Egypte vylúčený 22-ročný študent Abdelkareem Nabil Soliman, za tvrdú kritiku náboženského extrémizmu vo vyučovacom procese na tejto vysokej škole a za kritiku prezidenta Egyptu Hosní Mubaraka. Najväčšiu chybu, ktoú tento chlapec urobil bolo to, že kritiku publikoval na svojom blogu pod vlastným menom, čo v Európe trestom nie je, ale v Egypte si za to vyslôžil štyri roky väzenia.

Prípad Solimana sa rozšíril po celom svete vďaka pozornosti svetových médií a mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa ľudskými právami vrátane známej Amnesty International. Soliman kritizoval Egypt za to, že nedokáže sa zasadiť za práva žien a náboženských menšín. Veľmi tvrdo sa vyjadroval na stránkach svojho blogu o náboženskom extrémizme. Po tom, ako ho vlastná univerzita nielen vylúčila, ale dala na súd, Soliman, jednoduchý a plachý chlapec, otvorene obhajoval svoje názory v medzinárodných médiách.

Pokiaľ by bol odsúdený za znevažovanie autority hlavy štátu, niet veľa priestoru na jeho obranu. Ale v jeho prípade iško o slobodu prejavu a slova, aj keď kritizoval náboženský extrémizmus vo vlastnej krajine a praktiky vyučovacieho procesu jeho Univerzity v tomto zmysle. Egypt je signatárska krajina Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach. Ako taká, tvrdo porušila zásady dohovoru, keď vyvolala proces a odsúdila autora súkromného blogu za jeho názory prejavené len na jeho stránke. Egypt jeho názory označil ako hrozbu národnej bezpečnosti a reputácii prezidenta republiky.

Tu je krásny záver Raja M. Kamala publikovaný vo Washington post dňa 21.2.2007: Soliman nie je hrozbou Egyptu, ale tí, ktorí ho odsúdili, sú.

Naozaj, tu nejde o to, či názory tohto chlapca blogera sú správne a pravdivé, alebo nie sú. Ide o to, že blogovanie by nemalo byť kriminálnym činom. Aj keď ja dodávam, za svoje konanie každý nesie zodpovednosť, ale názor nesmie byť nasledovaný hrozbou trestu smrti.

A ja opäť len zapisujem pre pamäť, čo som dnes rozmýšľal, pri káve. Nikdy by som nebol aktívny v prípade tohto chlapca, ale možno som čakal, či ho naši blogeri objavia. Možno je ťažko písať o takejto téme, keď je tak zaujímavé komentovať vety predsedu vlády, hriechov arcibiskupov, či zamýšľať sa nad ... no neviem čo všetko už behá v našich hlavách.

No život bude mať Soliman poznačený naveky. Možno, po štyroch rokoch trestu, ak v egyptských väzniciach prežije, sa odsťahuje na netolerantný Západ, ktorý tých muslimov veru nechápe. Soliman... si len jeden prípad z mnohých. Si len zrnko v histórii ľudstva, koleso osudov sa otáča a bude otáčať.

Káva už vychladla, ale studená je tiež dobrá.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šitie bez umŕtvenia či facka. Pôrody sprevádza aj násilie, tvrdia aktivistky

Prednostovia pôrodnickych kliník násilie na rodičkách odmietajú.


Už ste čítali?