Kto sa skrýva v Slovákoch? Naše gény - 3. časť

Autor: Martin Malobický | 30.7.2006 o 9:55 | Karma článku: 11,17 | Prečítané:  20243x

Takmer každý z nás má niekoho v rodine, kto rozprával iným, ako slovenským jazykom. Prvý jazyk môjho starého otca bola nemčina. A ja k Nemcom necítim prakticky nič. Aké zvláštne je pomyslieť si, ako by reagovali rodičia môjho starého otca, keby vedeli, že ich pravnuk rozpráva iným, cudzím jazykom, že nemá žiadne puto k ich rodnej vlasti, k územiu, na ktorom ich rod žil stáročia. V dnešných časoch sa hranice otvorili ešte viac. Možno vaši vnukovia nebudú cítiť k Slovensku vôbec nič, aj keď vy s láskou sa prechádzate po údoliach a hrebeňoch Tatier. Ale stále im niečo ostane – to, čo nikdy zo seba nemôžu vymazať – genetický kód ich predkov.  

Keď sa pozerám na plastickú mapu Slovenska, vždy ma napadne, koľko národov a etnických skupín bolo v histórii vytlačovaných z podunajskej nížiny a z geografických brán (jantárová cesta, obchodné cesty, vojenské trasy) práve do podhorských oblastí Západných Karpát. Kde sa stratili všetky kultúry, ktoré môžeme nájsť v archeologických nálezoch, v historických knihách? Skutočne prijmeme teóriu, že jedno etnikum vytlačilo z územia pôvodné? Že po písomne doložených a archeologicky potvrdených skupinách obyvateľstva neostali v nás, súčasných Slovákoch žiadne stopy? Môžeme naozaj tvrdiť, že my sme etnicky čistí Slovania len preto, že rozprávame slovanským jazykom? Už aj nemecké, maďarské, poľské, valašské, ukrajinské, talianske či české priezviská napovedajú o rozmanitosti našej populácie (niektoré pramene uvádzajú, že v stredoveku bolo vyše 20 percent obyvateľov Slovenska nemeckého a 15 percent maďarského pôvodu). Nehovoriac o tom, že po dlhých diskusiách dnešní jazykovedci už nespochybňujú silné južnoslovanské prvky v stredoslovenskom nárečí (na rozdiel od západoslovanských dialektov Západného a Východného Slovenska).

Práve kvôli geografickej rozmanitosti mohli (a niektoré výskumy potvrdzujú, že aj vznikli) geneticko – geografické bariéry ovplyvniť aj rôznorodosť slovenského územia na geografickom princípe. A to paradoxne nie, ako sa domnievame, medzi slovenským juhom a zvyškom krajiny.

Znovu musím konštatovať, že na Slovensku chýba medziodborová štúdia, ktorá by na základe rozboru dostatočného počtu vzoriek DNA z jednotlivých  oblastí SR a ich porovnania s historickými, archeologickými, antropologickými, lingvistickými a demografickými dátami bola základom pre geneticko – geografický atlas Slovenska. Takéto štúdie sa realizovali pre územie britských ostrovov, severských krajín, Talianska, dokonca napríklad aj pre Gruzínsko. Práve v našich krajoch môže byť raj genetickej diverzifikovanosti, rôznorodosti. Nasvedčuje tomu aj množstvo nárečí a úplne odlišných zvykov, ktoré sú iné od údolia k údoliu. Teoreticky, a vlastne i z logického rozmýšľania vyplýva, že podhorské oblasti sú útočiskom vytlačovaných, málopočetných etník. Potomkov Nitrianskych Slovienov budeme skôr hľadať na Hornej Nitre, vo Zvolene, ako v Nitre samotnej. Potomkov keltského bratislavského oppida môžeme (ale aj nemusíme) nájsť v Tatrách. A čo bezmenné národy, ktoré sa usádzali a migrovali cez územie Slovenska?

Ešte k ugrofínskym predkom a haplotypu HG16. V jednom z predchádzajúcich článkov sme si povedali, že aj v slovenskej populácii je možné nájsť stopy po ugrofínskych predkoch. Rôzne štúdie potvrdzujú, že asi 4 percentá Slovákov majú pôvod v oblasti Uralu. V skutočnosti toto percento je malé a genetická výbava Slovákov je charakteristická iným pôvodom. Nás však zaujíma skôr z historicko – kultúrneho hľadiska, lebo stáročia vedľa seba a pri sebe žili Slováci a Maďari a vzájomne sa ovplyvňovali. Slovensko – maďarské spolužitie je citlivou témou, a to aj v oblasti genetickej geografie (našťastie nie tak citlivou, ako genetická geografia vo vzťahu Japonsko – Čína, alebo Izrael – Irak. Tu len malá poznámka, aj v tomto článku si prečítate, že geneticky je židovská populácia veľmi blízko Iračanom a Kurdom). Všimol som si však, že na rozdiel od Fínov, Maďari nie tak často publikujú genetické výskumy o ich populácii. A pritom podľa už športovej celonárodnej hrdosti k niečomu výnimočnému, by mohli to výnimočné konečne zdokumentovať (tu malá poznámka: v Maďarsku bola svojho času populárna japonská štúdia, ktorá dokazovala príbuznosť východoázijských populácií s maďarskou. Taktiež, iné štúdie potvrdzujú genetickú príbuznosť (totožnosť) dnešných Maďarov s inými národmi Strednej Európy, ale zároveň poukazujú na to, že DNA starých Maďarov (extrahovaná z hrobov) mala silné znaky DNA ázijských etník.

No, kvalitní špičkoví maďarskí vedci asi vedia, že popularizovať genetické dáta svojho národa, ktoré sú takmer totožné so slovanskými a románskymi susedmi, nie je až tak zaujímavé. Aj my konečne pochopíme, prečo je nám tak dobre pri maďarskom susedovi, máme si s ním čo povedať, je nám pomerne blízky štýlom života, kuchyňou aj nazeraním na svet (až na ten jazyk). Možno genetická geografia paradoxne nájde podobnosti, nie rozdiely jednotlivých národov žijúcich v Strednej Európe.

Náčrt predpokladaných geograficko - genetických rozdielov populácie na území Slovenska

K MAPE (hypotetický náčrt):
Táto mapa je len mojim vlastným predpokladom, veľmi povrchným náčrtkom. Žiaden vedec by takú mapu nezverejnil vo vedeckej publikácii, lebo nemá podporu v konkrétnom vedeckom výskume. Závery sú ale spojením viacerých vedeckých výskumov (z oblasti archeológie, histórie, demografie, lingvistiky etc.).

Pre genetický výskum sú zaujímavé práve tie lokality, kde dlhodobo žije uzatvorená komunita, bez migrácie dnu alebo von. Nevšímam si napríklad Bratislavu či Košice, lebo v dnešnej dobe je v týchto mestách viac imigrantov, ako pôvodných obyvateľov (to jest obyvateľov, ktorých starí rodičia sa narodili v Bratislave, či Košiciach). Ale na Slovensku máme celé regióny, kde stále existuje tzv. autochtónne (pôvodné) obyvateľstvo. Tie sú rajom pre genetický výskum. ide najmä o kotliny, z ekonomického hľadiska nezaujímavé zhluky obcí.

Ak by sme skúmali DNA obyvateľov Slovenska podľa ich Y chromozómu, pravdepodobne by sme mohli vychádzať z nasledovných množín:

Skupina K: Pravdepodobne najcharakteristickejšou oblasťou, kde by sa dal očakávať keltský pôvod (podľa Y chromozómu), je severné Slovensko. S rezervou, samozrejme, lebo dnes nevieme, čo vlastne keltský haplotyp je (západoeurópsky? Čo ak dnešní Walesania, Škóti, Írovia majú keltské jazyky, ale nie gény??? – viď príklad Maďarov).
Skupina SL: Potomkovia Slovienov (starých Moravanov, starých Slovákov, nazvite si ako chcete), teda našich veľkomoravských predkov sa môžu najviac vyskytovať na Západnom Slovensku – horné Nitriansko, stredné Považie...
Skupina H: Tu môžeme čakať prekvapenia. Práve v oblastiach, kde sa usídlili starí maďarskí bojovníci, môžeme predpokladať výskyt ázijských DNA (či už ugrofínskych, turkických, stredo – a východoázijských). Tí splynuli s väčšínovým slovenským etnikom, ale... gény sú tam. Oblasť Šale, Piešťany, východ od Nitry, niektoré obce na Záhorí... ak majú vaše deti ázijské črty, viete prečo.
Skupina N: Germáni, Nemci. Geneticky podobní s nami, asi vyšší výskyt západoeurópskych haploskupín. Oblasť Malých Karpát, Kremnické, Štiavnické vrchy, Prievidza, B. Bystrica, Spiš.
JS: Tajomná DNA Južných Slovanov. To sú tí, ktorí do slovenčiny priniesli juhoslovanské prvky. Od pôvodného obyvateľstva boli odtrhnutí maďarským vpádom. Geneticky asi bližšie k Srbom, a tým k starým civilizáciám Grékov...
V: Valaské gény. To je etnikum, premiešané z Rumunov, Ukrajincov, Rusínov. Oni môžu do slovenskej DNA taktiež prinášať veľmi staré gény pôvodných obyvateľov Rumunska a oblasti Balkánu. Takéto skupiny sú roztrúsené vo viacerých oblastiach Slovnska.
Poznámka: Rómske etnikum nie je v tejto mape zahrnuté. Je veľmi špecifické, aj keď boli uskutočnené viaceré štúdie. Kto sú slovenskí Rómovia z genetického hľadiska, si povieme v ďalších článkoch.

Tento článok je len medzistupňom k pokračovaniu genetickej výbavy Slovákov, alebo inými slovami obyvateľov dnešného Slovenska, kde sa konečne  v ďalšej časti pozrieme na to, čím sme my charakteristickí a čím sa úplne odlišujeme od obyvateľov západnej, južnej a severnej Európy, a čím sme napríklad oveľa viac podobní z genetického hľadiska Nórom, ako Talianom. Budeme hovoriť o haploskupine Hg 3/Eu 19/R1a. To je tá naša.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Naď vypovedal na NAKA: Pýtal som sa na kauzu Skripaľ

Analytika polícia obvinila v utorok z ohrozovania utajovaných skutočností.


Už ste čítali?