Kto sa skrýva v Slovákoch? Naše gény - časť 2

Autor: Martin Malobický | 5.5.2006 o 13:30 | Karma článku: 12,22 | Prečítané:  17783x

Záhada ugrofínskych génov, Slováci a MaďariV dnešnom putovaní po našej genetickej histórii preskočíme rozbor genetickej príbuznosti Slovákov k iným európskym národom (o tom nabudúce) a pozrieme sa na záhadu haploskupiny chromozómu Y, ktorá dostala označenie HG 16. Táto haploskupina je totiž spájaná s nositeľmi génov predkov ugrofínskeho pôvodu, ku ktorým z jazykového hľadiska radíme aj dnešných Maďarov.

Jedno z tajomstiev haplotypu HG16 chromozómu Y - ugrofínsky pôvod? V koľkých z nás sa ukrýva?Jedno z tajomstiev haplotypu HG16 chromozómu Y - ugrofínsky pôvod? V koľkých z nás sa ukrýva?zdroj: internet

Musím na začiatku napísať, že práve HG16 sa možno viac týka Slovákov, ako Maďarov. Je to zarážajúce, ale v zatiaľ zverejnených vzorkách Y chromozómu (dedených z otca na syna) je v porovnaní väčšie percento Slovákov, ako Maďarov.

Všetky dosiaľ publikované geneticko – geografické štúdie priraďujú HG16 ugrofínskemu pôvodu. Znamená to, že v ktorej európskej populácii sa nachádza vyššie percento HG16, tá má geneticky bližšie k pôvodnému obyvateľstvu z oblasti Uralu a ugrofínskej jazykovej skupine (v Európe týmto jazykom, ktorý nepatrí do indoeurópskych jazykov, rozprávajú o.i. Maďari, Fíni a Estónci).

Ak sa pozrieme na mapku Európy rozmiestnenia haplotypu HG16 chromozómu Y, jeho najvyššia frekvencia je v populácii Mari (etnická skupina v severnej Európe), u Fínov (viac ako 2/3 genetickej výbavy), Estóncov, ale aj Lotyšov, Litovcov a časti ruskej populácie. Dokonca u obyvateľov Litvy takzvaný ugrofínsky prvok dosahuje takmer polovicu genetickej informácie mužskej populácie, bez ohľadu na to, že jazykovo patria k baltským národom (a teda bližšie k Slovanom).

Najzaujímavejší poznatok je u maďarskej populácie. Trochu odbočím pri zamyslení sa nad názvom Maďari. Podľa mňa by sme mali používať pre súčasných obyvateľov Maďarska názov Uhri – čím by sme odlíšili pôvodných ugrofínskych dobyvateľov (Maďarov) s dnešnou populáciou Maďarska. Viem, že by to vyvolalo mnohé problémy, lebo krajina by sa potom musela nazývať Uhorsko – a my pod Uhorskom chápeme nie dnešné Maďarsko, ale územie, ktorého súčasťou sme boli aj my a ktoré sme spoluvytvárali – teda aj my naň máme rovnocenné právo ako Maďari. Všimol som si, že v odborných publikáciách aj v anglickej verzii, aj v nemeckej sa toto odlíšenie používa (Hungarians – Magyars, Ungarn – Magyaren). Na druhej strane v českom a slovenskom jazyku je to obrátene (Maďaři – Uhři, resp. Maďari – Uhri, pričom Slováci pod pojmom Uhri práve chápu všetkých obyvateľov Uhorska bez národnostného odlíšenia).

V maďarskej populácii podľa niektorých štúdií HG16 absentuje úplne, podľa iných dosahuje nízke hodnoty – asi 3 percentá genetickej informácie maďarských mužov. Pritom u Slovákov tieto hodnoty vo všetkých zverejnených štúdiách sú okolo 4 percent.

Teda kto má viac ugrofínskych predkov – Slováci alebo Maďari? Prečo dnešní Slováci sú nositeľmi vyššieho percenta HG16 ako Maďari? A čo je ešte zaujímavejšie, predchodcom haplotypu HG 16 je typ HG12. A tento sa okrem uralských národov vyskytuje, síce v malom množstve, ale predsa – u Čechov. HG12 nemajú ani Fíni, ani Maďari, ani Slováci. Okrem Čechov ho v sebe nosia Rusi a samozrejme väčšina národov žijúcich na Urale (pozri mapku).

Tu musím pripomenúť, že vzorky boli skúmané na základe dnešných politických hraníc, teda vzorky z Maďarska nezahŕňajú maďarskú národnosť v Rumunsku a na Slovensku a ako Slováci sa chápu všetci obyvatelia Slovenska v dnešných hraniciach.

Aké môžu byť vysvetlenia? Veľmi rôznorodé a diskutabilné. V prvom rade, vzoriek je stále málo, aby mohli byť presným obrazom celej populácie. Po druhé, na Slovensku nebol publikovaný geneticko – geografický atlas, ktorý by regionálne určil hranice aj napríklad HG16 (pre Slovákov možno bude zaujímavejší HG1, ktorý je kľúčom ku keltským predkom – o tom v ďalších častiach).

V Strednej Európe, HG 16 môže znamenať pohyby predkov Maďarov v karpatskej kotline, ale aj nemusí. Môže byť staršieho pôvodu, čo vidno na príklade HG12 u Čechov. Tam je možné sa domnievať, že má oveľa starší pôvod. Isté je, že 4 percentá českej populácie má starodávne uralské korene, ktoré sa zachovali v ich genetickej výbave až do dnešných čias. Dnes je ťažko špekulovať, kto boli tí votrelci na koňoch z Ázijských stepí – Avari, Húni? Niekto dávno pred nimi? Ale hory okolo dnešného územia Čiech sú vynikajúcim úkrytom pre prežitie etník aj tisícročia.

Ak prijmeme teóriu, že HG16 je ukazovateľom maďarskej kolonizácie do Európy, musíme priznať, že Slováci podľa všetkých výskumov skutočne vykazujú vyššie percento genetickej výbavy ugrofínskeho pôvodu ako Maďari. Realisticky vzaté, je to možné.
A/ Dnešní vedci sa domnievajú, že v skutočnosti Maďari si udržali jazyk, ale nie genetickú výbavu po ugrofínoch preto, lebo ich bolo málo, avšak mali spoločenskú dominanciu – vládnuca vrstva presadzovala svoje kultúrne hodnoty, ale geneticky asimilovala do pôvodnej populácie (aj jazykovo je Maďarčina pomerne vzdialená od Fínčiny – je v nej vyše 30 percent slovanských slov, vysoké percento germánskych a románskych slov, ale aj turkického pôvodu). Poznámka: maďarskí archelógovia tvrdia, že po príchode Maďarov do karpatskej kotliny ich bolo viac ako 40 percent celkovej populácie, čo je veľké množstvo. Môžeme polemizovať aj o tomto ich tvrdení. Ale po ich krvavej porážke Nemcami v 9. storočí, po asimilácii so Slovanmi a Germánmi, po mongolskom vpáde a vojnách s Turkami museli etnickí Maďari utrpieť vážne straty. Práve asimiláciou (dobrovoľnou aj vynútenou) s inými etnikami si uchovali jazyk, ale stratili pôvodné ugrofínske gény. 
B/  Maďari na svojej veľkej ceste do Európy niekoľko storočí brázdili stepi Ukrajiny – už tam mohli stratiť ugrofínske gény. Prečo ale potom majú tak málo turkických, a balkánskych génov?
C/ HG16 v dnešných Slovákoch môže znamenať pretrvávanie húnskej, avarskej, ale i staromaďarskej populácie. Z archeologického hľadiska vieme, že starí Maďari, ale pred nimi aj Avari, dávali svoje najlepšie vojenské posádky ako strážcov brodov riek, opevnených miest a sídiel, ale aj k hraniciam hlboko do slovenského územia. Práve títo „praví“ ázijskí bojovníci postupne asimilovali a splynuli so slovenským obyvateľstvom – to sa týka aj Sekulov, Plavcov a iných ázijských skupín.

K bodu C: Skúste sa pozrieť na históriu vlastnej obce. Možno budete prekvapení, že ju založili „hostia“, teda Sekulovia alebo Plavci (tí sú turkického pôvodu), či starí Maďari (Plavecký Mikuláš, Bešeňová, Uhrovec – už podľa názvu). Potom pochopíte, prečo vaša dcérka má krásne orientálne črty. Nehľadajte v tom hneď niečo nekalé. Gény si nedajú povedať, a občas sa opäť nekompromisne objavia až po štvrtej generácii. A práve vy ste nositeľmi haplotypu HG16, aj keď odoberáte časopis Slovenské národné noviny.

Poznámka na záver tejto časti: Tak, ako je mozog plný tajomstiev a je nepreskúmaný, aj DNA z veľkej časti nepoznáme. Nie je možné hodnotiť etnogenézu jednotlivca, a vôbec už nie národa na základe jediného ukazovateľa, teda ani v tomto prípade len na základe HG16. Národ je vytváraný celým komplexom rôznych vplyvov, a nie len genetických. Berme teda tento článok len ako malú kvapku do mora poznania. Nechcel som sa pokúšať robiť prehnané závery - ešte nás čaká veľa prekvapení a objavov. Ale tým je svet krásny.

Nabudúce si povieme o Keltoch v nás, aj z hľadiska toho, čo nám prezrádza DNA.

Literatúru a zdroje, z ktorých som čerpal dnes, uverejním tiež v tretej časti. Krásny víkend.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Naď vypovedal na NAKA: Pýtal som sa na kauzu Skripaľ

Analytika polícia obvinila v utorok z ohrozovania utajovaných skutočností.


Už ste čítali?