Dieťa

Autor: Martin Malobický | 10.11.2007 o 3:08 | Karma článku: 3,20 | Prečítané:  1262x

Stál som ticho nad ním. Naše pohľady sa na chvíľku stretli - po koľkých stáročiach? Kedy naši predkovia spoločne kráčali naposledy tou istou cestou... a kedy naši potomkovia sa opäť stretnú?

Rozmýšľal som. Narodil sa z lásky? Aká bude tvoja cesta života... Ty sa nebudeš pamätať na toho cudzinca, ktorý vnikol do tvojej mysle ako jeden z milióna zábleskov supernov vo vesmíre.

Ale ja som cítil všetkých tých, ktorí kedysi v tebe kráčali a kvôli ktorým dýchaš, myslíš, objavuješ. Videl som starca s košom dreva na chrbte predierajúceho sa horským chodníkom, počul som krik dieťaťa, nad ktorým sa blýska zakrvavený meč mladého ozbrojenca s divokým strachom v očiach, otca, držiaceho novonarodené bábätko v rukách s neopísateľným úsmevom radosti na tvári, aj vedca páliaceho myšlienky desaťročí vlastnej práce napísané na pergamenoch, lebo pomstitelia sú blízko...

Možno ty stratený objav tvojho pradeda opäť ponúkneš ostatným, lebo kvapka vody nikdy nezanikne na púšti nepochopenia...

malobicky

Dieťa (MM) 

Fotografované: Canon 350 EOS, bez úprav

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Komédia na súdoch: prečo nie sú prípady Majského a Čuňu uzavreté

Treba sa pýtať, kde sme – ako súdruhovia z NDR – urobili chybu.

ŠPORT

Slovenskí hokejisti prehrali s Rusmi po predĺžení na turnaji v Nórsku

Slovákom patrí priebežne druhé miesto.

KOMENTÁRE

Prečo sa v kostoloch nediskutuje

Chromík a Kuffa kázali proti Istanbulskému dohovoru. Vraj veď násilie na ženách nikto nechce.


Už ste čítali?