Martin Malobický
14.2.2007: Trilógia
Dnes ma zaujali tri obrazy zo zivota, tak som si z nich urobil trilógiu. Všetky z tudou.com
Zoznam autorových rubrík: Život okolo, Myšlienky, Tváre a telá, Smerom dozadu, MôJ OBčASNý DENNíK, Fotografie ktoré mám najradšej, Súkromné, Nezaradené, Nedeľná chvíľka poézie
Dnes ma zaujali tri obrazy zo zivota, tak som si z nich urobil trilógiu. Všetky z tudou.com
Tri variácie na tú istú pieseň - Mein Herz Brennt ... a niektoré ďalšie.
V dnešnom denníčku si dám dve perličky, ktoré ma zaujali: A/ Stane sa Nepál republikou? B/ Ako zákusok, gitara.
John Cage. Skladba 4´33´´ v podaní David Tudor (1952).
Pri niektorých z týchto melódií si už aj dve desaťročia lietam v oblakoch. Rád by som vám ich pripomenul tiež – pesničky aj ich autori sú veľmi známi vo svete, ale nie každý ich asi všetkých pozná. Ich autori sú Senegalčan, Izraelčan, Číňanka, ale ich piesne sú spojením viacerých kultúr.
Sanjie () BEZ SLOV. Adresa: http://www.tudou.com/
BEZ SLOV. Adresa: http://www.tudou.com/
Často chodieval k rieke, keď sa dalo. A dalo sa len v lete. Na jar sa sneh roztápal, v máji bol breh rieky pokrytý nepriechodným blatom. Ale leto, aj keď krátke, bolo nádherné a horúce. Vtedy si nespomenul na krutý chlad, len hľadel do diaľky tam, kde je jeho domov.
Slováci patria z geograficko – genetického hľadiska k Európanom. V ich populácii sa síce objavujú mongoloidné prvky, ale sú menšinové. Čo však Slovákov geneticky oddeľuje od južných, severných, i západných Európanov, je vysoký výskyt tajomnej haploskupiny HG3 v ich chromozóme Y. Odkiaľ sa v našej genetickej výbave HG3 zobrala? Boli naozaj jej nositeľmi proto – Indoeurópania, indickí Árijci, či prví domestikátori koňa? Prečo sa vyskytuje vo vysokej miere v populáciách južného Nórska, Poľska, Slovenska, Maďarska, Kyrgizstanu, aj v západnej Číne, ale menej u Čechov, Rakúšanov, Nemcov, Rusov, Kazachov? Dnes si porozprávame o najviac zastúpených génoch v slovenskej populácii – haploskupine HG3.
Áno, Uhorsko je naše, teda aj naše. Slovenské dejiny sa nezačínajú Samom, nekončia rozpadom Veľkej Moravy, a opäť nezačínajú v 19. storočí kdesi v Skalici, keď bola prvýkrát vztýčená národná slovenská bielo – červená vlajka. Aj my sme zakladali tisícročnú ríšu Uhorského kráľovstva, práve predkovia Slovákov boli tí, ktorí pomohli Svätému Štefanovi v roku 1000 poraziť pohanských Maďarov na čele s Kopáňom. Prečo teda si konečne nenalejeme čistého vína?
Takmer každý z nás má niekoho v rodine, kto rozprával iným, ako slovenským jazykom. Prvý jazyk môjho starého otca bola nemčina. A ja k Nemcom necítim prakticky nič. Aké zvláštne je pomyslieť si, ako by reagovali rodičia môjho starého otca, keby vedeli, že ich pravnuk rozpráva iným, cudzím jazykom, že nemá žiadne puto k ich rodnej vlasti, k územiu, na ktorom ich rod žil stáročia. V dnešných časoch sa hranice otvorili ešte viac. Možno vaši vnukovia nebudú cítiť k Slovensku vôbec nič, aj keď vy s láskou sa prechádzate po údoliach a hrebeňoch Tatier. Ale stále im niečo ostane – to, čo nikdy zo seba nemôžu vymazať – genetický kód ich predkov.
Kto by nepoznal Milana Kunderu. Spisovateľ svetového formátu, ktorý od roku 1975 žije vo Francúzsku. Má však jednu chybičku krásy – aspoň pre českých čitateľov – po roku 1970 dosiaľ nevyšiel ani jeden oficiálny preklad jeho diel v češtine. A tak musel vyjsť načierno, samizdatom, cez internet.
Isto väčšina z nás začula v spravodajstve o ohni vojnového konfliktu medzi židovským a arabským svetom v pásme Gazy, v Palestíne, Libanone a samotnom Izraeli. Nie, nebudem konflikt medzi Hizballáhom a Izraelom rozoberať, ale rád by som vám priblížil genetickú príbuznosť Židov a Arabov. Viacerí vedia, že lingvisticky sú Židia a Arabi veľmi blízki, pri troche snahy si jazykovo rozumejú. Ako je to s ich genetickou príbuznosťou a čo s tým má Stredná Európa?
Dnes by som vám chcel pootvoriť dvere do krajiny, o ktorej sa tak veľmi píše a rozpráva, aj na Slovensku, ale veľa sa o nej nevie. Je tajomná, skrytá, nevyspytateľná, zvláštna. Nie je exotická, aj keď by mala byť. Je malá, ale jej veľkí susedia sa jej obávajú... Kto uhádne, kam vás zavediem? Hádanka to azda nie je ťažká.
O toto sa s vami musím podeliť. Na jednej čínskej internetovej stránke (Xinhua.net) som si všimol zbierku humorných sôch z celého sveta, medzi nimi nechýbal ani náš bratislavský kanálový Čumil a ďalšie vydarené slovenské dielka (vraj britskí barbari Čumila poškodili?). Znaky písma sa tým, ktorí nemajú nainštalované východoázijské jazyky na PC asi nezobrazí, ale tie fotky stoja za to. Mne sa najviac páčia milenci. No, tento krátky článok nie je nič originálne, ale Slovensko na ázijskej stránke poteší.
Sú chvíle, keď ti nie je dopriate byť s tvojou najmilovanejšou bytosťou. Vtedy aj v oblohe, v hviezdách ju vidíš a hľadáš, a vieš, že ona na teba žmurkla tam, z výšky nebies. Dnes, na nedeľnom stretnutí poézie, by som vám chcel porozprávať o mojej hviezdičke...
Nedávno som na zdĺhavom rokovaní chcel prebudiť kolegu Holanďana, ktorý sedel vedľa mňa, jednou zaujímavosťou. Na lístok som mu napísal, či vie, že slovenská vlajka a niektoré vlajky iných slovanských štátov majú svoj pôvod v holandskom vzore. Bol prekvapený.
Tento príspevok do "Nedeľnej chvíľky poézie" som zvolil preto, lebo mám k myšlienke "Nebo a Ty" zvláštny vzťah - napísal som ju síce už v roku 1987, ale znamenala pre mňa veľmi veľa - prvýkrát som prezradil papieru, kto je DIEVČA MOJICH SNOV.
Kontroverzný, nežný, sadista, naturista, tvrdý, nechutný, génius. To sú niektoré z pomenovaní, ktorými značkujú kritici umenia svetoznámeho japonského fotografa. Vystavoval takmer na všetkých kontinentoch. V Európe aj v Prahe, Varšave, vo Viedni. Poznajú ho dobre aj slovenskí milovníci umenia.
Milan Rúfus vydal v roku 2005 možno najkrajšiu knihu básní, akú som držal v rukách. Keď som ju čítal, bol som smutný – veď sám ju nazval záveťou. Každý, aj svätý človek má na Zemi vyhradený čas, je pravda. V každej jeho básni, v každom slove vyviera do našich duší hĺbka srdca filozofa života. Nie, nelúčim sa, kiež by medzi nami dlho pobudol... Nik nevie, kto je prvý na ceste do večnosti. Ale týmito slovami mu vzdávam svoju úctu.