reklama

Chcete mať svoj erb? Posedenie pri slovenskej heraldike

Rodinný erb nie je len hračkou pre snobov, prestížou pre novú vrstvu bohatých. Možno málo z nás vie, ale územie dnešného Slovenska sa stáročia pýšilo vyspelou, vysokokvalitnou heraldickou tvorbou. Nielen šľachtické rody, ale aj mešťania, obchodníci, remeselníci, úradníci, cirkevní hodnostári  vlastnili svoje erby. Každá obec, župa, mala, a aj dnes má svoj erb. Kto vie, že celosvetovými heraldickými unikátmi sú pôvodné erby Banskej Štiavnice, Košíc či Bratislavy? A kto vie, že aj dnes je možné zaregistrovať si rodinný občiansky erb?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (45)
Kto by nechcel mat takýto krásny erb s polonahou slečnou, nielen pre seba, ale aj pre svojich potomkov? (erb slovenského rodu Forgách)
Kto by nechcel mat takýto krásny erb s polonahou slečnou, nielen pre seba, ale aj pre svojich potomkov? (erb slovenského rodu Forgách) 

V jednom z predchádzajúcich článkov som spomínal, akým spôsobom je možné hľadať a nájsť si predkov, zostaviť rodokmeň vlastného rodu. Niektorým sa určite podarí dokázať šľachtický pôvod. Nie je to výnimočné, veď na Slovensku žije aj dnes vyše 6000 rodov, potomkov uhorskej šľachty. A naozaj nie sú to len mená Grassalkovich, Eszterházi, Pállfy, ale aj čisto slovensky znejúce – Sloboda, Sluha, Vražda. Ak máte nadväznosť na šľachtického predka, určite rod mal aj dedičný rodinný erb, ktorý mu udelil kráľ. Čo teraz? Môžem erb svojho rodu používať na tričku, môžem si ho vytlačiť na korešpondenčný papier? A môžem si navrhnúť a používať rodinný erb, aj keď moji predkovia nepatrili medzi vrstvu privilegovaných?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Našťastie, naša spoločnosť je už niekoľko desaťročí občianskou spoločnosťou, nie sme rozdelení na triedy, vrstvy. Všetci máme rovnaké práva, aj povinnosti voči štátu i spoluobčanom. Verím, že nikdy sa nepodarí vrátiť spoločnosť do minulosti, že nebudú opäť priznané práva niektorým spoluobčanom (prepáč ocko) len na základe niekdajších privilégií ich predkov. Ale tradície uhorskej heraldiky, ktorej legitímnym nástupcom je dnešné Slovensko, by sme si mali vážiť tak v rodovej, občianskej i obecnej heraldike. Nezabúdajme na tie prekrásne erby, ktoré v niektorých prípadoch v jedinom obrazci vypovedajú o celom rode, jeho pôvode a sláve po stáročia. Nehanbime sa za trochu romantiky v dnešnom uponáhľanom svete.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Väčšina z nás si povie – načo vôbec rodinný erb? A načo vlastniť drahý automobil, načo Írskeho setera, načo najmodernejší telefón? Občiansky erb je priznanie vlastného rodu, jeho charakteristiky. Aj takým spôsobom je možné uctiť si jubileum otca, symbolický návrat do rodiny, poďakovanie rodičom, pripomenutie identity svojho rodu deťom, napríklad. Viem, mnohí ľudia majú iné, existenčné problémy, ale tie mali aj naši predkovia v minulosti, a pritom vážili si svoj rod. Niekedy erb je krajším darom príbuznému ako zlatý krčah plný vína, obrazne povedané.

Je to počudovania hodné, ale heraldická tvorba na Slovensku sa rozvíjala aj v dobách socializmu. Na jej znovuzrodenie v 60-tych rokoch minulého storočia reagoval štát v roku 1975 založením Heraldickej komisie (pri Ministerstve vnútra SR), ktorej hlavnou úlohou je posudzovanie heraldickej správnosti erbov a pomoc jednotlivcom či samosprávam pri vytváraní rodového, obecného erbu. V roku 1991 následne vznikol Heraldický register SR, ktorého poslaním je viesť centrálnu evidenciu heraldických znamení – mestských a obecných erbov. Zapísanie rodového erbu do heraldického registra nie je povinné – ale tak, ako pri nickoch v diskusiách SME, aj tu sa zapísaním predíde možnému zneužitiu toho istého erbu iným užívateľom. Je to niečo ako priznanie vlastníckych práv na úrovni štátu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako si vytvorím a zaregistrujem vlastný erb? Ak mám predlohu (historickú listinu – armáles, v ktorom je erb môjho rodu znázornený), je úloha ľahšia. V takom prípade je vhodné skontaktovať sa priamo s pracovníkmi Heraldického registra (Odbor archívov a registratúr – kontakt viď tu, pozri aj tu).

Na konzultáciu je vhodné priniesť predkreslený vzor erbu, vypracovanú genealógiu rodu. Je možné, že vami predložený vzor nebude zodpovedať heraldickým pravidlám, ktoré sú prísne a pridŕžajú sa historických zásad heraldickej tvorby z minulosti. Pracovník komisie sprostredkuje zápis erbu do registra po jeho schválení Heraldickou komisiou (zdarma) a za poplatok správne nakreslený erb (ak s tým súhlasíte). Ak nevlastním historickú predlohu erbu, musím si ho vytvoriť sám. Čo však má môj erb zobrazovať?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rodinný znak – občiansky erb by mal vystihovať nielen charakteristiku mojej osoby, ale celého rodu tak, aby ho mohli s úctou používať aj moji potomkovia. Zvyčajne sa ako obraz erbu volí taký znak, ktorý hovorí o histórii rodu, alebo reflektuje meno rodu – takzvané hovoriace erby. Tak to fungovalo aj v minulosti. Starodávny erb rodu Diviackovcov, známy už v 14. storočí, znázorňoval v štíte diviaka. Erb Ludanickovcov zase hus (z maďarského lúd). Iné rody do erbu vnášali zamestnanie, ktorým sa rod preslávil (napríklad rod Zolnay má v erbe banícke nástroje). Aj keď slovenskej heraldike je potrebné vzdať obdiv, aj tu v uplynulých rokoch sa stali chyby. Mnohí odborníci poukazujú na nevhodnosť niektorých registrovaných občianskych erbov, na ktorých môžete nájsť človeka kúpajúceho sa vo vani, alebo počítačový znak „et“ (@). Tiež si osobne myslím, že prijatie takých erbov je dehonestácia celej heraldiky. Ale čo potom povieme na niekoľko storočný erb šľachticov Forgáčovcov, ktorí majú v štíte zobrazenú polonahú slečnu?

Nuž, keď sme si už zaregistrovali vlastný erb, začne nás zaujímať, prečo niektoré erby majú nad štítom kráľovskú korunku, a niektoré „len“ točenicu. Podľa akéhosi nepísaného pravidla korunka patrí na erby, ktoré vlastnia potomkovia šľachticov (teda erb bol v minulosti už rodu udelený kráľom), a točenica sa dáva na erby občianske, novodobé, bez historického základu. Ale aj toto pravidlo nemá pevný základ – v histórii mnohé šľachtické rody používali namiesto korunky točenicu. Tiež nás možno začne zaujímať, prečo niektorí potomkovia šľachty tak neradi aj dnes vidia, že ja, obyčajný smrteľník, vlastním svoj erb. Netreba si to všímať. Registrácia erbu v Heraldickom registri SR nedáva žiadne „šľachtické“ práva mne, ani potomkovi šľachty. Ako som spomínal, všetci sme si rovní, aj preto sú všetky rodové erby používané v SR „občianskymi erbami“ bez ohľadu na ich pôvod. Dnes, našťastie, nie je možné slovenského občana na území Slovenska „pasovať za šľachtica“, lebo to nemá kto urobiť. Ak teda známa herečka (či známy politik) vám povie, že „získala“ šľachtický titul aj s krásne maľovaným erbom, dajte jej kompliment za jej najnovšiu hereckú úlohu, ona to ocení.

A ešte v rýchlosti z histórie slovenskej heraldiky: Slovenská šľachta začala erby používať už v 13. storočí, pravdepodobne reagovala na módu prinesenú nemeckými usadlíkmi v Uhorsku a aj na križiacke výpravy (križiaci z Nemecka, Francúzska, Anglicka prechádzali do Svätej zeme aj Bratislavou). Jedným z najkrajších a najstarobylejších slovenských rodových erbov je šesťcípa zlato-strieborná hviezda na modrom štíte rodu Hunt – Poznan, z ktorého sa rozvetvili mnohé rody (napríklad grófi zo Sv. Jura a Pezinka). Pôvodne čisté erby sa v 16. storočí začali komplikovať a strácať pôvodnú čistotu, aj zásluhou častých nobilitácií svojich verných Habsburgovcami. Svoj erb vlastnili mnohé osobnosti slovenských dejín – Benický (kráľ Madagaskaru), Rákóczi (potomok slovenského rodu Bogat – Radvan), A.F. Kollár (historik), M. Hell (technik), J. Lipský (kartograf), A. Bernolák (kodifikátor spisovnej slovenčiny), P.O. Hviezdoslav, V.P.Tóth a ďalší.

Skrytým diamantom slovenskej histórie je mestská heraldika. Banská Štiavnica vlastní svetový unikát – v jej erbe bolo použité prvýkrát v svete heraldiky hradobné opevnenie, skôr ako v heraldicky vyspelom Francúzsku či Nemecku. Košice zase dostali ako prvé na svete patent (súhlas panovníka) na používanie mestského erbu. Nitra má v erbe prvýkrát zobrazenú historickú zástavu Uhorska. Zvolen sa pýši heraldicky čistým tvarom pôvodného štátneho znaku bývalého Uhorska a rodového znaku Árpádovcov. Ale o tom zase niekedy nabudúce.

Martin Malobický

Martin Malobický

Bloger 
  • Počet článkov:  54
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu